Prečo čaj a zenové chrámy patria k sebe

Čaj prichádza s mníchom

Podľa Wikipédie sa prvé doložené zmienky o čaji v Japonsku datujú do 9. storočia, keď ho mních Eichū priniesol späť z Číny dynastie Tang. Záujem potom vyprchal. Okolo konca 12. storočia mních Eisai po návrate z Číny predstavil práškovú formu, šľahanú s horúcou vodou v miske. Pripisuje sa mu založenie zenovej školy Rinzai v Japonsku a prinesenie semienok zeleného čaju v roku 1191. Ten istý článok uvádza, že tento práškový zelený čaj sa prvýkrát používal pri náboženských rituáloch v budhistických kláštoroch, a práve tam sa začína príbeh čaju v Japonsku.

Eisai a Kennin-ji

Eisai založil Kennin-ji v Kjóte v roku 1202 a je pochovaný v jeho areáli, uvádza Wikipedia, ktorá ho nazýva historickým zenovým chrámom a jedným z Kjóto Gozan, piatich najvýznamnejších zenových chrámov v Kjóte. Eisai tiež napísal Kissa Yōjoki, ktoré Wikipedia prekladá ako Pitie čaju pre zdravie. Čaj vnímal predovšetkým ako liek a Wikipedia zaznamenáva, že ponúkol misku čaju chorému šógunovi Sanetomovi. V chráme pripomína čaj kamenný monument.

Čaj proti ospalosti

Dlhé hodiny meditácie je ťažké vydržať bdelý a článok o japonskom čajovom obrade jasne uvádza, že budhisti používali čaj na predchádzanie ospalosti počas nich. Toto praktické využitie je najskorším spojením medzi čajom a chrámami, skôr než akákoľvek estetika či filozofia. Vysvetľuje tiež, prečo sa čaj najprv rozšíril medzi kňazmi a vyššou triedou. Japan-guide.com uvádza, že čaj sa do Japonska dostal v 8. storočí z Číny a pil sa ako liečivý nápoj najmä medzi kňazmi a vyššou triedou, a že až v období Muromači si ho osvojili ľudia všetkých tried.

Zen a podoba obradu

Japan-guide.com uvádza, že okolo obdobia Muromači sa vyvinula prepracovanejšia verzia čajových posedení so zenovou jednoduchosťou a väčším dôrazom na spiritualitu, a že čajový obrad má svoj pôvod v týchto stretnutiach. Wikipedia pripisuje Muratovi Jukóovi, ranému rozvinuteľovi čaju ako duchovnej praxe, štúdium zenu pod mníchom Ikkjúom. Ideály, ktoré z toho vzišli, sú tie, ktoré hostia počujú pomenúvať dodnes: wabi, zdržanlivá a pokorná krása, a štyri princípy harmónia, úcta, čistota a pokoj.

Rikjú a Daitoku-ji

Wikipedia opisuje Sen no Rikjúa (1522–1591) ako osobnosť, ktorá formovala čajový obrad viac než ktokoľvek iný, a uvádza, že absolvoval zenový výcvik v Daitoku-ji v Kjóte. Daitoku-ji, chrám Rinzai zen v severnej časti mesta, je tam opísaný ako majúci hlboké spojenie s kultúrou čajového obradu. Článok dodáva, že hlavný chrám a mnohé z jeho podchrámov nie sú otvorené pre verejnosť. Rikjú uprednostňoval bokuseki, kaligrafiu zenových kňazov, pre zvitok v čajovej miestnosti.

Čajová miestnosť si požičiava od chrámov a svätýň

Nie všetko v čaji pochádza zo zenu. Wikipedia uvádza, že prax očisťovania rúk a úst pred obradom je ovplyvnená šintoistickým rituálom misogi a že brána medzi čajovou záhradou a každodenným svetom čerpá z architektúry svätýň a torii. Tiež uvádza, že zenový budhizmus a šintoizmus spolu výrazne ovplyvnili japonskú čajovú kultúru. Tokonoma, výklenok pre zvitok a kvety, môže pochádzať z miestností zenových kláštorov z obdobia Kamakura, čo je jedna z dvoch teórií, ktoré Wikipedia uvádza.

Tento chrám patrí k škole Čistej zeme, nie k zenu

Japonská Wikipedia uvádza Jōtoku-ji, chrám uvedený na vstupenke tejto stránky, ako chrám školy Jōdo-šú. Jōdo-šú, škola Čistej zeme, sa podľa anglického článku zameriava na oddanosť Amida Budhovi a recitovanie jeho mena a je to iná škola než zen. Zenový príbeh vyššie je teda históriou čaju, nie tvrdením o tejto miestnosti. Čo vám však chrámové prostredie ponúka, je čajový obrad na budhistickom mieste s bránou, areálom a očistnou fontánou, a nie hotelová spoločenská miestnosť.

Čítajte ďalej: Jōtoku-ji: miesto čajového obradu

Pre koho to nie je

Ak si chcete sadnúť k meditácii, vypočuť zenovú prednášku alebo navštíviť zenový kláštor, tento obrad nie je ničím z toho. Je to 70-minútová skupinová dielňa vo Veľkej čajovni chrámu Čistej zeme. Ak vás priťahuje práve zenová história, o Kennin-ji a Daitoku-ji si môžete prečítať viac, hoci Wikipedia poznamenáva, že veľká časť Daitoku-ji je verejnosti neprístupná. Čo sa týka samotného obradu, sprievodca čajovou etiketou na tejto stránke pokrýva, čo robiť s miskou.

Čítajte ďalej: Čajová etiketa, prvýkrát